26 júna 2006

(post) rigor mortis

_dialóg si veselo plynie ďalej. Neviem rozlíšiť intenzitu hlasu, z ktorej by som zistil mieru rozrušenia, pokoja, či hladinu nezáujmu, nepočujem zafarbenie, podľa ktorého by som mohol označiť jeden z hlasov za príjemný a druhý napríklad uštipačný, či smutný. Počuť len ich slová. Zarezávajú sa do čipov a veria, že v nich ostanú zachované ešte veľmi dlho.

_ani nevedia, ako veľmi sa mýlia. Keď telo postihne rigor mortis a prestanú sa obnovovať molekuly, z ktorých sa čerpá energia, čipy začnú pomaly prichádzať o uložené informácie, ako keď sa kartónovým krabiciam roztrhne dno a všetky veci naskladané v ich vnútri, ktoré môžu tvoriť hŕby odborných kníh, z ktorých môže majiteľ krabice čerpať množstvo informácií napríklad o posmrtných kŕčoch, stolová lampa, ktorú si zabalili na konci školského roka, keď sa sťahujú z momentálne pustej internátnej izby, v ktorej bola takáto malá lampa požehnaním, či malé kôpky oblečenia, od letných nohavíc až po tenký komínik jemného spodného prádla, jednoducho vypadnú na dlážku a spôsobia riadny chaos.

_všetko je však preč, tajomné šepoty sa vytratili, telo ostalo ležať. Nikomu asi nevadí tá bielasta pena okolo úst, tvorená množstvom lesklých bubliniek odrážajúcich malý lúč svetla prameniaceho zo žiarivky upevnenej na stene oproti otvoreným dreveným dverám. Aj krv pomaly vytekajúca zo zápästia, pokrytého množstvom už zahojených, ale aj úplne čerstvých zárezov, v poslednom čase nespôsobujúcich žiadnu bolesť, zasahujúcich pod minimálne tenkú vrstvu podkožného tuku, vyzerá ako náhodne vyliata zmiešanina kečupu a malinovej šťavy zmixovanými v miske za pridania kvapky vody.

_a čo to plastové vrecúško, z ktorého sa vysypali všetky lieky, ktoré mohli zastaviť celú skazu odohrávajúcu sa na tejto vyleštenej zemi očakávajúcej najbližší čas totálny kľud a pokoj a hlavne čistotu? Všimne si niekto tie denníky popísané čiernym perom a kresbami vyjadrujúcimi všetku trpkosť a bolesť v nerozvinutom srdci? Rigor mortis už pominul, stuhnutá ruka sa uvoľnila, vypadol z nej nôž.

_blesky pripomínajúce stredoveké meče pretínajúcu krčné tepny, odsekávajúce krky podobných agresorov na koňoch budú určite zaujímavejšie. Šialené kvapky zgrupujúce sa vo všeobecnom pomenovaní dážď budú udierať do okien a tak sa každý bude skôr ponáhľať zatvoriť okná, ako všimnúť si ...

18 júna 2006

prší

_leje ako z krhly. Nemám rád zaužívané slovné spojenia používané mnohými generáciami predo mnou. Ani nemusím odôvodňovať, že je maximálne používané a takzvane ošúchané častým hovorením. Stratilo tým všetok šmrnc, ktorý možno kedysi malo a dnes je už fuč a ostal len ten význam, ktorý je síce pre niekoho trocha romantický, ale vo všeobecnosti mierne stupídne vyjadrený. Veď stačí si predstaviť krhlu a ten tenký prúd vody dlho ležiacej na jej zhrdzavenom dne, ktorá je už sčasti pokazená, zbavená všetkej čerstvosti. Ostal tam len taký zeleno hnedý kalný humus poznačený množstvom poletujúcich múch v záhrade, kde bola krhla položená, možno odložená nejakým nezaujímavým mužom v montérkach, ktorý ju používa raz za čas, keď sa odhodlá zohnúť sa nad divo rastúce jahody, poliať ich, aby ich mohol zmraziť a v zime sa vystatovať pred svojou rodinou z mesta, že jemu, dedinskému človeku, ostala ešte nejaká úroda, ktorú si nemusel za drahé peniaze kupovať v nejakom hypermarkete umiestnenom v preplnenom nákupnom centre plnom mnohých vôní, aj pachov a ľudí náhliacich sa za svojím nejasným a banálnym cieľom.
_a takáto má byť tá krhla, z ktorej padá také množstvo vody na zem, vytvára množstvá bariniek, niekedy až celých jazier, do ktorých keď stúpime omylom, vytvoreným buď nepozornosťou spôsobenou iným vonkajším rozptýlením, alebo v noci slabým osvetlením, keď nie je vidieť ani pod nohy, lebo všetko sa zdá čierne a lesklé a nie je vôbec vidieť kam stúpame a preto je treba zvažovať každý krok, kam ho umiestniť a s akou intenzitou, tak sa nám tá voda, ktorá sa vyliala akože z krhly, dostane do topánok, omočí ponožky a na pokožke chodidla vytvorí nepríjemný pocit mokrého chladu, akoby nás niekto išiel topiť v jazierku, v ktorom plávajú lenivé kapre sem – a tam, plnom nechutne ťahajúcich sa a mierne nahnitých, zeleno – hnedých chalúh a hnedo - sivej špinavej vody, zhlboka sa nadýchneme a musíme prežiť ten nepríjemný pocit na chodidle a čo najrýchlejšie sa ponáhľať domov, aby sme si vymenili všetko mokré a dali sa do suchého, lebo treba predchádzať teplom a suchom všetkým možným chorobám, ktoré môžu riadne donič to krehké ľudské telo, v tomto našom imaginárnom prípade.
_tak teda, vonku prší, nie ako z krhly. Predstavme si obrovský bazén, aké bývajú na plavárňach plných ľudí, z ktorých niektorí sa prišli iba počľapkať vo vode, lebo im nestačí ich malá vaňa v panelákovom byte, pretože tí s vírivkou idú radšej na masáže, ďalej sú tam rôzne postavičky so sklonmi k exhibicionizmu, ktorý mi je mierne nesympatický, potrebujú predvádzať svoje telo, ktoré v ich prípade nie je až také úžasné ako si sami myslia, pretŕčajú sa a vystatujú sa ním, ďalej sú to tí, ktorým sa nechcelo ísť do fitnes centra, ale majú zámer mierne zhodiť, alebo spevniť svalstvo, tak sa vybrali na plaváreň, že si riadne pošportujú, vybijú a nabijú svoju energiu, mierne si pochlórujú telo.
_vráťme sa však radšej k tomu bazénu plnému vody, lebo ľudia v tomto prípade nie sú veľmi zaujímaví, aj keď musím povedať, že ľudia ma mnohokrát veľmi zaujímajú, ale toto nie je ten správny čas písať o tom a rozoberať túto tematiku nehodiacu sa k hlavnej myšlienke. Ľudia už odišli, je večer a oni, po celodennej namáhavej fyzickej práci na plavárni, išli do reštaurácií, pubov, alebo sledovať nejakú neveľmi zaujímavú show v telke a bazén je prázdny. Je pomerne šťastný, že hladinu má už konečne vyrovnanú a nerušenú všelikým ničiacim jeho náladu. Ďalej si predstavme, že je tu množstvo kanálikov a hadíc, ktoré mu dopĺňajú a neustále vymieňajú vodu. Dno sa preborí a všetka voda sa začne liať dolu. Ale tento priestor neostane po určitom čase, keď mala byť všetka voda vyliata na zem, prázdny, lebo sme si ho zabezpečili množstvom tých malý gumených a spoľahlivých hadíc a dopredu vyhĺbených a plechom ohraničených kanálikov, neustále dopĺňajúcich obsah tohto ,v tomto prípade dôležitého (inak dosť zničeného) bazéna. Neustále z nich strieka voda silným prúdom, ktorá sa už tuto dole zorpŕchava na množstvo malých krásnych chladných priesvitných zmysly dráždiacich kvapiek.
_lejú sa na zem, občas sa vplyvom nízkej teploty spájajú do kociek, hranolov, rovnobežníkov a iných geometrických telies, ktorých presný objem sa nedá vyjadriť vzorcom, keďže príroda sa rozhoduje sama podľa seba a nepotrebuje dodržiavať presné rozmery stanovené kadejakými pseudoodborníkmi na vedy geometrické a všeobecne sú nazývané krúpami. Padajú a zámerne vytvárajú dojem ohrozovania ľudí, ktorí sa snažia pred nimi skryť, či už rýchlou chôdzou, ktorá ich čo najrýchlejšie dostane domov, alebo do otvorených vchodoch, ktoré ich ochránia. Ďalší „friško“ bežia do dopravných prostriedkov, ktoré sú preplnené a z dáždnikov tam kvapká na podlahu voda, ktorá sa zmiešava so špinou z topánok a vytvára nechutnú hnedú tekutinu, ktorá vás láka nestúpiť do nej. Padajú a padajú, pretekajú, ktorá bude väčšia, ktorá rýchlejšie dopadne, ktorá narazí do tamtoho okna, ktoré sa zdá byť mimo ich dopadovej dráhy a možného uhla.
_takto dnes prší.

12 júna 2006

kvarteto

_zelené svetielko začína svietiť maličkým lúčom osvetľujúcim priestor ničím neohraničený, okrem vlastných múrov poskladaných z čiastočiek nespokojného vzduchu. Samo nevie, prečo sa zaplo. Nikto mu nepovedal jeho úlohu, za akých okolností sa zapne, ako dlho by malo optimálne svietiť, kedy nastane čas vypnutia a kedy sa naplní pohár trvácnosti a jednoducho sa v ňom pretrhne vlákno, bude vymontované a navždy sa bude pasívne túlať po smetiskách zaplnených neskonale hlúpymi zbytočnosťami, ktoré boli zaobstarané buď pre radosť, alebo už doslúžili a stali sa nepotrebné pre majiteľov vyžadujúcich stopercentnú oddanosť a výkonnosť.

_oči si ho nevšímajú a tak upadá do letargie. Kúsok nad ním sa začína cez čiernu tkaninu drať zvuková vlna. K nej sa pridáva ďalšia, stretávajú sa, snažia sa zladiť, až pokým nevytvoria presne naplánovanú, v hlave génia umenia vytvorenú harmóniu, pri ktorej srdce poskočí a mozog ovládajúci oko nesledujúce zelené svetielko, ucho vnímajúce zvuk, ruku slastne hladkajúcu čierny hodváb sa poteší.

:.Obskúrnosť.:

_nemusí sa veľmi namáhať, všetko sa preráža na povrch samo. Je to ešte čerstvý a malý vryp do jeho sivej hmoty. Spomienka zažiari, vytvorí si tenučký pás bieleho svetla a začne sa premietať. Telá, ruky, dych, vôňa. Potajme sa začne formovať do súvislej podoby, nič však neprezradí. Ona a jej podobné sa radi skrývajú v zákutiach, predierajú sa labyrintom bez svetla, popretkávajú vďaka svojej moci ďalšie neuróny, putujú ďalej a usadia sa na miestach, často nekorešpondujúcich s logikou. Tam sa z času na čas samé od seba rozžiaria a zabodnú dýku do emocionálnej lokality ich bydliska, nazývanej srdce.

_bezmenná tichá rieka s jedinou živou vlnou pokojne plynie ďalej a snaží sa, aby si to nikto nevšimol. Je jasné, čo to tam na jej bahnitom voňavom brehu spoza stromov vykúka. Túžba, tancujúca nad hýbajúcim sa plameňom. Pomaly sa blíži zarasteným chodníkom ku brehu, ponorí nohu do vody, ale horí naďalej. Hýbe sa v rytme hrajúcom priamo z pekla, pozerá sa na hladinu rieky, obdivuje svoju krásu, ale nevie odolať. Pomaly sa podvolí, ponára sa nižšie a zhasne. Nezostalo po nej ani stopy, rieka plynie ďalej, akoby sa nič nestalo.

04 júna 2006

extemporization

_nebo plače, zaťahuje sa a skrýva za čierny chuchvalec cez ktorý pretečú jeho kvapky. Vo vzduchu poletuje motýľ roznášajúci smrť. Z krídel mu kvapká tavenina, ktorá prikrýva všetko, čo si sám vybral počas letu. Priestorom sa šíri šepot, ktorý padá do bezodnej prázdnoty.