hnus

Smrad až hrôza,
Pekelné teplo,
Sírové bahno,
Ktoré zmäklo.

Telo natisnuté na tele,
Absolútne zhnusenie,
Do ruky mi vchádza,
Chuť na ich brúsenie.

Zaschnuté sliny,
Kvapky potu,
Rozkladá slnko,
Na smradľavú hmotu.

Sezónne kúpanie,
Absencia sprchy,
Sú to zvieratá
Po tele blchy!

Pach cesnaku,
Štipľavosť z úst,
Zlepené ochlpenie,
Na hlave chrúst.

Všade naokolo skysnuté pachy,
Ovládajú ma fóbie, strachy,
Musím fakt ísť - nasadiť klus,
Opantal ma celého – totálny hnus.

pozorovateľova megalománia

_sálaš, padáš. Chladneš, padneš. vzpieraš sa, nejde to. Za každým vzdychom dávaš namiesto trojbodky tri výkričníky. Číslo uchované, význam zmenený. To len takto bez dovolenia. Nepomôže ti nikto. Prečo by aj? Plazíš sa, vychádzajú z teba škreky. Nevydržíš to. Chladneš.

_horíš. Hnevom. Čo počuješ, začuje nik iný. Ide to z teba do teba akoby podľa zákona zachovania energie. Prebytok slov. Prebytok kriku. Disharmónia, bolesť, nepochopenie. Druhých, či teba? Falošné vlajky ti vejú nad hlavou, nezmyselné národné hymny znejú priestorom. Zbytočnosť kričí, zbytočnosť mlčí.

_srdcu sa nechce. Lenivosť. Nemôže, možno chce. Bezmocnosť kričí, bezmocnosť mlčí. Je tu niekto? Obzeráš sa, nádej nepohasla a ty ju určite polievať nebude. Rozdúchavaš a pritom pomaličky končíš. Tvoj život sú už iba záverečné titulky.

_posledný pokus, už žiadny poklus, skúsme ten hókus-pókus. Zintenzívňovanie patologickej apatie. Už to cítiš. Nádych, výdych, nádych, pohltilo ťa to. Tak veríš vo večnosť, až si navrávaš, že ti to pomohlo. Nepomôže. Nikto ani nič. Ostaneš tu a o chvíľu padneš. Bude ticho.