07 apríla 2006
morbídna hoppipolla
_oči sa mi pomaly zatvárajú, bolesti hlavy sa pravidelne ozývajú hlasným gongom. Dunenie prehlušujúce všetky zvuky naokolo, zanechávajúce pocit otupenosti a nezúčastnenosti. Krv bubnuje pri spánkoch. Rozťahuje steny tepny, akoby skúšala pružnosť tkaniva.
_tá červená tekutina pripomínajúca víno, horúca ako oheň sa snaží roztrhnúť pokožku a uvoľniť si cestu. Chce sa vyliať von, vytvoriť mláku. Malé červené jazierko, nad ktorým budú hopkať malí Islanďania spievajúci si melódiu Hoppipolla. S malými čiapkami budú nadskakovať a mamičky ich budú varovať, aby nešliapli do drobnej mláčky.
_na jej povrchu spočiatku uvidíme nebadateľnú penu. Počas svojho vylievania sa von z tepnového koryta sa sperlí a vytvoria sa malé bublinky. Ako keď zabijú besného Cuja a jeho pena na papuli sa zmieša s krvou vylievajúcou sa z prestrelenej lebky.
_krv bude pomaly chladnúť a zaschne na nových parketoch. Čerešňové drevo ešte viac očervenie a navždy v ňom ostane stopa. Kričiace ako druhý, tajný náhrobok symbolizujúci nepochopiteľnú smrť mladého človeka s otvorenou tepnou.
_telo sa bude na podlahe rozkladať a nikto ho nenájde. Mŕtvola ležiaca v opustenom dome vytvorenom v snoch mladej pomätenej mysle. Muchy si na ňu sadnú a budú hodovať na novej pochúťke.
_tak zomrie jedna časť môjho vnútra rozdeleného na veľa ďalších ľudí pociťujúcich bolesť a snažiacich sa uniknúť z tohto sveta. Ľudí skrývajúcich sa v mojom vnútri, čakajúcich na svoju smrť.
_tá červená tekutina pripomínajúca víno, horúca ako oheň sa snaží roztrhnúť pokožku a uvoľniť si cestu. Chce sa vyliať von, vytvoriť mláku. Malé červené jazierko, nad ktorým budú hopkať malí Islanďania spievajúci si melódiu Hoppipolla. S malými čiapkami budú nadskakovať a mamičky ich budú varovať, aby nešliapli do drobnej mláčky.
_na jej povrchu spočiatku uvidíme nebadateľnú penu. Počas svojho vylievania sa von z tepnového koryta sa sperlí a vytvoria sa malé bublinky. Ako keď zabijú besného Cuja a jeho pena na papuli sa zmieša s krvou vylievajúcou sa z prestrelenej lebky.
_krv bude pomaly chladnúť a zaschne na nových parketoch. Čerešňové drevo ešte viac očervenie a navždy v ňom ostane stopa. Kričiace ako druhý, tajný náhrobok symbolizujúci nepochopiteľnú smrť mladého človeka s otvorenou tepnou.
_telo sa bude na podlahe rozkladať a nikto ho nenájde. Mŕtvola ležiaca v opustenom dome vytvorenom v snoch mladej pomätenej mysle. Muchy si na ňu sadnú a budú hodovať na novej pochúťke.
_tak zomrie jedna časť môjho vnútra rozdeleného na veľa ďalších ľudí pociťujúcich bolesť a snažiacich sa uniknúť z tohto sveta. Ľudí skrývajúcich sa v mojom vnútri, čakajúcich na svoju smrť.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
Skusim odlahcit :) Cujo bola jedna z prvych Kingovych knih co som cital a viem ze sa mi strasne pacila a normalne prva kniha, ktorej som sa bal .. to som bol ale maly .. ale to vsetko tie divoke netopiere ci co ho to nakazilo!
:) ešte som nevedel robiť s týmto blogspotom, teda som toto objavil až teraz :P
bola to skvelá kniha, môžem len potvrdiť
Tak ja sa sklanam majstre ako si tu opisal nasich islandskych milacikov. Hoppipolla je uzasna, no pre mna je az za Svefn-G-Englar:))
ja milujem najmä Von, ale "nádej" zakomponujem ako oslavu islandskej hudby do iného článku
Zverejnenie komentára