grc

_všeličo rozhádže. Vyhodí z miesta. Muži, ženy, pedofili. Všetky kategórie. Pohrajú sa, zavedú za mesto a potom zrazu fuč. Teda oni. A potom slzičky tečú, rinú sa cez tvár, básničky sú tvorené, ich fotečky sú zhorené, naše hlavičky sú zmorené. Potom len tak hlavou prebleskne, že Fuck it all, pokračujeme v ďalšom leveli. Prirovnávajme ku kolobehu vody, ak tak veľmi chcete. Ja nedbám.

_nerád by som tu teraz vyzeral jak necitlivý človek, ktorý sa nezaujíma o problémy druhých, ktorý si povie Fuck them, keď sa mu sťažujú. V žiadnom prípade. Smútky prenešťastné sú fakt fajn vnímať, len občas ich už mám dosť. Ani zahryznutie pijavice do tepny / žily vraj nebolí, len jemné štipnutie a potom ju necháme cickať takých 8 hodín maximálne. No, ale potom sa dusí z toho množstva prijímaného, tak ju musíme nechať vygrckať sa. A to tak, že ju dáme na tácku posypanú soľou. To jej vraj pomôže. (dobrá rada pre budúcich majiteľov bulimickej pijavice). Ona vyvráti usadeniny z tepny / žily a tú krv, kt. už nezvládala a môže cicať znova.

_teda, tie srdcervúce rečičky sú občas horšie ako tá grcajúca pijavica.

_no, ale je ešte dôležité podotknúť, že horšie ako táto bizarná dvojica prirovnaní sú sladučké sms-ky, ktoré si vymieňajú vymleté blodnýny v ružovo – bielo – tyrkysovej kombinácii s reppa machammi, či vytreté, zženštilé, nechutné, prešukané buzny sediace niekde u anjelov. Pre istotu uvádzam príklad, horší ako vyprázdňovanie pijavíc:

_„Awooyky babatenko moje maličké. Chrústik ružovučký, mne už nefunguje netík, fuuj, to je antičanané. JA budem plačkať. Nože poďme mať búvaciu nôcku ako také babušky, také mňam cukríčky splesnivené. Čmag. Cicuška, dneska bolo mooc čanané, xixi, buvaciu ceeeem. Dobrunkú nôcku baaabo. Xixi kuc mniaaaau tik tak muu“

:. toto som si nevymyslel .:

platonická

_vždy som ju tak trocha tajne ľúbil. Keď sa vyznávala zo svojich bolestí, strachu a túžob. Neveril som jej vytvorenému obrazu padlého anjela, akéhosi posla temnôt. Cítil som v nej len smutnú dušu plnú otázok a bolestí, ktoré potrebovala nejako sformulovať a dať svojmu vnútru nejakú podobu. Snažil som sa ju spoznať a o jej srdci som si vytvoril akúsi zmätene upravenú podobu. Keď vravela, že samota s ňou ostane navždy, ja som ju cítil. Keď videla svoju smrť zhora, videl som ju tiež. Keď padala a počula temné šepoty, bál som sa s ňou.
_vrátila sa znova a otvára dvere. Neustále je závislá na láske, plná bolesti, strachu, je obeťou, aj pokušiteľkou, odmietajúcou aj odmietnutou. Nemôže už dýchať, ale stále miluje. Nahnevaná, ustráchaná, čierna a temná. A ja ju stále tak trocha tajne ľúbim. Amy.