platonická

_vždy som ju tak trocha tajne ľúbil. Keď sa vyznávala zo svojich bolestí, strachu a túžob. Neveril som jej vytvorenému obrazu padlého anjela, akéhosi posla temnôt. Cítil som v nej len smutnú dušu plnú otázok a bolestí, ktoré potrebovala nejako sformulovať a dať svojmu vnútru nejakú podobu. Snažil som sa ju spoznať a o jej srdci som si vytvoril akúsi zmätene upravenú podobu. Keď vravela, že samota s ňou ostane navždy, ja som ju cítil. Keď videla svoju smrť zhora, videl som ju tiež. Keď padala a počula temné šepoty, bál som sa s ňou.
_vrátila sa znova a otvára dvere. Neustále je závislá na láske, plná bolesti, strachu, je obeťou, aj pokušiteľkou, odmietajúcou aj odmietnutou. Nemôže už dýchať, ale stále miluje. Nahnevaná, ustráchaná, čierna a temná. A ja ju stále tak trocha tajne ľúbim. Amy.