26 júna 2006

(post) rigor mortis

_dialóg si veselo plynie ďalej. Neviem rozlíšiť intenzitu hlasu, z ktorej by som zistil mieru rozrušenia, pokoja, či hladinu nezáujmu, nepočujem zafarbenie, podľa ktorého by som mohol označiť jeden z hlasov za príjemný a druhý napríklad uštipačný, či smutný. Počuť len ich slová. Zarezávajú sa do čipov a veria, že v nich ostanú zachované ešte veľmi dlho.

_ani nevedia, ako veľmi sa mýlia. Keď telo postihne rigor mortis a prestanú sa obnovovať molekuly, z ktorých sa čerpá energia, čipy začnú pomaly prichádzať o uložené informácie, ako keď sa kartónovým krabiciam roztrhne dno a všetky veci naskladané v ich vnútri, ktoré môžu tvoriť hŕby odborných kníh, z ktorých môže majiteľ krabice čerpať množstvo informácií napríklad o posmrtných kŕčoch, stolová lampa, ktorú si zabalili na konci školského roka, keď sa sťahujú z momentálne pustej internátnej izby, v ktorej bola takáto malá lampa požehnaním, či malé kôpky oblečenia, od letných nohavíc až po tenký komínik jemného spodného prádla, jednoducho vypadnú na dlážku a spôsobia riadny chaos.

_všetko je však preč, tajomné šepoty sa vytratili, telo ostalo ležať. Nikomu asi nevadí tá bielasta pena okolo úst, tvorená množstvom lesklých bubliniek odrážajúcich malý lúč svetla prameniaceho zo žiarivky upevnenej na stene oproti otvoreným dreveným dverám. Aj krv pomaly vytekajúca zo zápästia, pokrytého množstvom už zahojených, ale aj úplne čerstvých zárezov, v poslednom čase nespôsobujúcich žiadnu bolesť, zasahujúcich pod minimálne tenkú vrstvu podkožného tuku, vyzerá ako náhodne vyliata zmiešanina kečupu a malinovej šťavy zmixovanými v miske za pridania kvapky vody.

_a čo to plastové vrecúško, z ktorého sa vysypali všetky lieky, ktoré mohli zastaviť celú skazu odohrávajúcu sa na tejto vyleštenej zemi očakávajúcej najbližší čas totálny kľud a pokoj a hlavne čistotu? Všimne si niekto tie denníky popísané čiernym perom a kresbami vyjadrujúcimi všetku trpkosť a bolesť v nerozvinutom srdci? Rigor mortis už pominul, stuhnutá ruka sa uvoľnila, vypadol z nej nôž.

_blesky pripomínajúce stredoveké meče pretínajúcu krčné tepny, odsekávajúce krky podobných agresorov na koňoch budú určite zaujímavejšie. Šialené kvapky zgrupujúce sa vo všeobecnom pomenovaní dážď budú udierať do okien a tak sa každý bude skôr ponáhľať zatvoriť okná, ako všimnúť si ...

9 komentárov:

Marián Križovenský povedal(a)...

Niekedy som viac tušil, ako vedel. Teraz už viem, čo mám tušiť...

Anonymný povedal(a)...

a na konci sa otvorila priepast :(
dnes tak smutne...

Anonymný povedal(a)...

no naozaj fajnové čítanie do tejto búrky! Akoby som sa aj bez toho dosť nebála!

Stephen Woolf povedal(a)...

maroško - dobré, keď tušíš správne
beth - priepasti sú všade. bolo by zbytočné si ich nevšímať
germa - hehe, včera búrka, dneska búrka :)

Nick povedal(a)...

Toto sa mi dobre citalo :)

Stephen Woolf povedal(a)...

nick - :)

fading_reality povedal(a)...

prvý krát som sem zavítala od Slya.

a páči sa veľmi zatiaľ, dobrý štýl písania, veľmi pekné prirovnania a opis atmosféry smutnej prítomnosti popretkávanej ešte smutnejšou minulosťou.

"if you die when there's no one watching..."

Stephen Woolf povedal(a)...

fading ... som rad, že sa Ti páčilo :)

Ranya Dilah povedal(a)...

milujem búrky, pretože sú smutné a dá sa pri nich myslieť na všeličo...