_sálaš, padáš. Chladneš, padneš. vzpieraš sa, nejde to. Za každým vzdychom dávaš namiesto trojbodky tri výkričníky. Číslo uchované, význam zmenený. To len takto bez dovolenia. Nepomôže ti nikto. Prečo by aj? Plazíš sa, vychádzajú z teba škreky. Nevydržíš to. Chladneš.
_horíš. Hnevom. Čo počuješ, začuje nik iný. Ide to z teba do teba akoby podľa zákona zachovania energie. Prebytok slov. Prebytok kriku. Disharmónia, bolesť, nepochopenie. Druhých, či teba? Falošné vlajky ti vejú nad hlavou, nezmyselné národné hymny znejú priestorom. Zbytočnosť kričí, zbytočnosť mlčí.
_srdcu sa nechce. Lenivosť. Nemôže, možno chce. Bezmocnosť kričí, bezmocnosť mlčí. Je tu niekto? Obzeráš sa, nádej nepohasla a ty ju určite polievať nebude. Rozdúchavaš a pritom pomaličky končíš. Tvoj život sú už iba záverečné titulky.
_posledný pokus, už žiadny poklus, skúsme ten hókus-pókus. Zintenzívňovanie patologickej apatie. Už to cítiš. Nádych, výdych, nádych, pohltilo ťa to. Tak veríš vo večnosť, až si navrávaš, že ti to pomohlo. Nepomôže. Nikto ani nič. Ostaneš tu a o chvíľu padneš. Bude ticho.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
8 komentárov:
ked uz sa zda ze nie je vychodisko a vsetko je nezmyselne, nema vyznam zamyslat s aako to zmenit a ako zmysel najst..len proste zit lebo vieme ze ina moznost neexistuje, zit a nic neanalyzovat nehladat zmysel..a potom si pomalicky najde on nas..
vacsinou nikto nepride....a ticho v nas ostava, take opustene, zhorene...mnohokrat za zivot...zaverecne titulky kazdej epizody zazivame x krat...raz viac raz menej intenzivne.
samota vnútri, samota okolo, akoby svetu vládla pani Samota
samota raz určite vypláva na povrch, aby bola vytiahnutá z večnej potopy...
...a nakoniec spadneš tvárou na asfalt. Na líce. Štípe to. Po chvíli hreje a trochu sa lepí. Zodraté na krv.
Príde ti zle. Tak tak sa podoprieš rukami, na štyri. Točí sa ti hlava, pred očami mihajú farebné obrazce. Napne ťa. Zvraciaš na vlastnú krv. Robíš, čo možeš, aby si do toho nepadol.
Udržíš sa a odplazíš o kus ďalej. Slabší ako predtým. Ale je ti lepšie. Lebo už nemáš ani na to, aby ti bolo horšie.
A tak to príjimeš, so všetkým, rozhodntý, rozhodnuť sa. Hneď ako sa z toho vyspíš.
... toto je ešte ten lepší variant vlastnej potupy
Cakal si snad najhorsi?:)
čím horšie čakáš, tým viac Ťa prekvapí, keď to nie je až také brutálne zlé. či nie? :)
Zverejnenie komentára