Smrad až hrôza,
Pekelné teplo,
Sírové bahno,
Ktoré zmäklo.
Telo natisnuté na tele,
Absolútne zhnusenie,
Do ruky mi vchádza,
Chuť na ich brúsenie.
Zaschnuté sliny,
Kvapky potu,
Rozkladá slnko,
Na smradľavú hmotu.
Sezónne kúpanie,
Absencia sprchy,
Sú to zvieratá
Po tele blchy!
Pach cesnaku,
Štipľavosť z úst,
Zlepené ochlpenie,
Na hlave chrúst.
Všade naokolo skysnuté pachy,
Ovládajú ma fóbie, strachy,
Musím fakt ísť - nasadiť klus,
Opantal ma celého – totálny hnus.
10 februára 2007
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
Prvé čo ma napadlo po prečítaní - hnus. :) To nemá znieť ako klišé vhľadom na tú báseň, jednoducho je to precítenie, keďže je to perfektne vyjadrené. Zvláštne je len to, že keď som zavítala na tento blog, chcela som okamžite zavrieť okno, nečítať to. Prečítala som, zavrieť nechcem; nie okamžite.
prečo si chcela zavrieť? píšem slabo, nechutne, či trápne na prvý pohľad? ;)
ale to som cestoval busom a tí ľudia fakt smrdeli, tak boli takou nechutnou inšpiráciou
Veď si iste vieš predstaviť, prečo - hnus odpudzuje ;). Píšeš dobre, v tom chyba nie je. Neviem veru, nakoľko tí ľudia v buse smrdeli, ale v tej básni je ten hnus fakt.. hnus. :)
co uz s totalnym hnusom.....len si ho drzat od tela :D
aventerra - fakt smrdeli, slnko pálilo do okien, oni sa tlačili a ...
bethy - tak mi kúp auto ;)
:D
Zverejnenie komentára