vnútorná explózia

_sedenie, roztápanie sa v sedadle. Uvelebené pololežanie. Existencia mimo tela. Nechávam sa omamovať zvukmi, viac ma však uspáva teplo. Sála a vyžaruje smerom ku mne. Cesta medzi mnou a zdrojom je voľná, vzdušnou aj skutočnou čiarou je to len niekoľko desiatok centimetrov. Vo vnútri to horí, ku mne sa dostáva už len prehriaty horúci vzduch, bez zápachu, vône, či smradu.

_horúčava a zvuky ma zmáhajú. Pravidelné rytmy, regulárna konsonancia, pohlcujú ma. Vnímam ten podtón, najhlbšie zvuky sa mi vrývajú do podvedomia. Oči mám zatvorené, chcem byť súčasťou toho zvukového zážitku. Mažem zo svojho dosahu okolie, ako The Eraser.

_vlny, zaplavujú ma vlny. Vlievanie sa do vnútra, vypĺňanie priestorov a zákutí. Vymetanie, ohlodávanie ostrostí. Prehýbanie sa pod ich mocnou dominanciou. Momentálna recesívnosť. Len na chvíľu. Sú v mojej hlave, nevyháňam. Teplo otupí, zvuk zhypnotizuje.

_vymazané okolie, vymazaná pamäť. Nenachádzam spomienky, neviem, čo sa dialo. Úplne ma ovládli, nebol som to ja, ja som bol vtedy chvíľu v bezvedomí. Vybuchoval som, vnútorná explózia sa stala zmyslom môjho života. Nedalo sa viac vydržať. Ešte jedna vlna a roztrhnem sa. Tá chvíľka, jediný moment, keď sa dostavuje pocit spojitosti s celým univerzom, jeho večnosť je dotknuteľná, načahujem ruky a ...

... vlny povoľujú, tlak sa vo mne znižuje, vlny sa vylievajú. Zo mňa, odo mňa - preč. Oslobodzujú ma, stávajú sa mojimi spasiteľmi. Nevybuchnem, neskončím svoj život nedobrovoľným rozmetaním svojho vnútra na všetky strany. Obsah vĺn sa vo mne znižuje, frekvencia odchodu je konštantná. Myšlienka uvedomenia sa rozžaruje. Otvorenie očí, aby bolo zistené, že som voľný.