záklon

_nie je to úplne jasné. Stačí pokrútiť hlavou, urobiť okrúhly pohyb, ale nenarušiť tým kruhy ostatných, určite nie presný kruh, je samozrejmé počítať s miernymi vybočeniami, eliptickým zakrivením, nepresnosťou a neplynulým pohybom. To však nie je podstatné. Isté je pohnutie hlavou, uvedenie celého svalstva pokrývajúceho, obaľujúceho krk ako baliaci papier vianočné darčeky, ktorý po vybalení a radosti z nich, či občasného sklamania z malého množstva, lebo mnohým záleží na kvantite a nie dobrom mienení, či z ich súhrnnej ceny, lebo mamonárstvo nevyhynie, synergisti aj antagonisti sa stanú práve v týchto chvíľach protagonistami, hlavnými úlohami v tomto hýbaní, v tomto pohybe po kružnici s rýchlosťou v, zrýchlením a a dráhou s, ktorej maximálna hodnota bude obvod, na aký sa dokáže natiahnuť pružné tkanivo spájajúce hlavu s krkom a tým pádom s celým telom. Zrýchlenie bude, dúfajme, v kladných hodnotách, v lepšom prípade nižších, nech je pohyb dôkladný, premyslený, neunáhlený a nonšalantne elegantný.

_zakláňam hlavu a zachytávam ten pocit, ako z prekrvenej hlavy klesá krv nižšie, cítim každú jednu tepnu a žilu, ako sa krv dostáva nižšie, do tela, cez krk, v rukách aj zvyšku tela sa mierne zvyšuje teplota, termoregulačná schopnosť bola úspešná, nervy zachytávajú ten presun bordovej tekutiny nižšie, akoby sa uvoľňoval tlak v hlave, lebo krv už nie je nahromadená v oveľa menšom priestore, ako teraz rozliata v niekoľkonásobne väčšom objeme.

_privieram oči, celý priestor sa musí zmenšiť na menšiu pozorovaciu plochu, v pohľade je viac čiernej, tvorím taký prirodzený rám obrazu okolia, nie je zdobený, gýč je našťastie neprítomný, len zvrchu sa dostávajú do zorného poľa riasy, čierne, chaoticky usporiadané, fakticky neusporiadané, zhoršuje sa moje periférne videnie, keby niekto za mnou stál, nepostrehol by som to, mohol by ma bodnúť do chrbta, mohol by ma zaškrtiť, prehodiť mi vrece cez hlavu, zniesť ma z povrchu zemského a ja by som to postrehol, až keby bolo neskoro, no riskujem to, odovzdávam sa do rúk náhode, ktorá istotne zariadi, že sa mi nič nestane, všetko predo mnou sa rozmazáva, šošovku už nezaostrujem, presné kontúry sa rozptyľujú, kvapky sa roztekajú, kvapky sa vpíjajú, stráca sa farebnosť, stráca sa akýkoľvek dôkaz o vonku plynúcej realite, lebo všetko je pohltené zatvárajúcim sa viečkom, ktoré je čoraz nižšie, moje zrakové vnímanie je čoraz menej intenzívne, veci sa stávajú nepodstatnými, sú za hranicami môjho vedomia a videnia, univerzum som ja a tá čiernota pred privretým viečkom.

_vnímam naplno, lebo som obmedzil zrakové vnímanie, ktoré tvorí okolo dvoch tretín nášho celkového okolitého pozorovania. Všetka pozornosť sa sústredila a rozložila na zvyšné položky zostávajúcej tretiny,, dostáva sa im väčšie percento dôležitosti, ich výsledky majú väčšiu váhu v zhromažďovaní údajov, analýze faktov, vyhodnocovaní a vyrieknutí konečného dôsledku, ako keby boli oči otvorené a brali im ich významnú úlohu, lebo teraz sú odstavené, vypnuté, nepoužívané, jednoducho a stručne zatvorené, všetko je to na nich, na ostatných zmysloch, ktoré plnia svoju funkciu radi, dôsledne a poväčšine úspešne. Teraz je ich chvíľa, teraz je práve ten čas, keď sa môžu všetky prejaviť naplno, dokázať svoju efektivitu, potvrdiť svoju nespochybniteľnú potrebnosť a prítomnosť v ľudskom organizme, teraz.

_cítim to absolútne, to hryzenie do krku. Zuby sa snažia prerezať rýchlym pohybom, silným okamžitým nečakaným tlakom na pokožku prerezať povrchovú vrstvu chrániacu svalstvo a krčné stavce chrániace „pásik“ vychádzajúci z mozgu nevyhnutný pre kontrolu zvyšku tela. Prišli nenazdajky. Nebolo to čakané, bolo to nepredvídané, nepredvídateľné, a tá drzosť priam nevídaná. Nevidím na ne, no určite sú ostré a krásne vybrúsené, vytvarované pôsobením hrotu diamantu, ktorý poslúžil na presné vyformovanie, odstraňovanie výstupkov, zarovnávanie nepotrebných častí špatiacich takú tú pruskú jasnú líniu, diamant žiariaci vo svetle, pod každým uhlom ukazujúci farebné spektrum od červenej až po fialovú, od väčšej λ k menšej, diamant, ktorý spôsobil tú bezcitnú ostrosť a exaktné tvarovanie. Vrchné tkanivo je skutočne veľmi tenké, chĺpky sú od seba vzdialené, akákoľvek ochrana v podobe srsti, či stvrdnutej kože zabraňujúcej napadnutiu odzadu je absentujúca, človek je viac vystavený osudu, náhode a hlavne agresii v ostatných jedincoch.

_prebodli, roztrhali, prenikli dnu. Nechutne veľké, negustiózne tvrdé, odporne vlhké zuby pokryté trblietavými slinami pomaly tečúcimi, nebadane sa plaziacimi s rozdľavenej papule, na ktorú nemám výhľad, ale podľa jej chrupovej časti si ju viem predstaviť. Najprv tkanivovú prekážku prekonali len dva zuby, ktoré si ťažko prerazili cestu prvotným odolávaním kože, potom sa však pokožka poddala a vzdala sa. Odovzdala sa do rúk sklovinových teroristov , lebo ona už vzdorovať nedokázala. A tak mi do krku počas pomaly tečúcich sekúnd nechcene, agresívne a násilne vnikajú ďalšie a ďalšie zuby, ktoré ma o chvíľu budú trhať na kusy, lebo toto je len začiatok. Zub pochybností je silnejší ako ochranný obal viery a dôvery. Ľahko ho pretrhne, jednoducho ho odstráni, nie je potrebné až také veľké úsilie. Vycerí a obnaží zuby, vyvinie tlak na membránu, trocha ho zväčší, amplitúda však nie je extrémne veľká, rozdiel prvotného tlaku a tlaku úspešného nie je až taký rozsiahly. Najprv nahlodá len kus toho elementu, ktorý jej vadí, to však nie je žiadna satisfakcia pohrýzť a odísť, (podáš malíček a odtnú Ti ruku) pokračuje ďalej, pokračuje, až kým neroztrhá, nezničí, nezabije. Do krvi. Je to úplne jasné.