kvarteto

_zelené svetielko začína svietiť maličkým lúčom osvetľujúcim priestor ničím neohraničený, okrem vlastných múrov poskladaných z čiastočiek nespokojného vzduchu. Samo nevie, prečo sa zaplo. Nikto mu nepovedal jeho úlohu, za akých okolností sa zapne, ako dlho by malo optimálne svietiť, kedy nastane čas vypnutia a kedy sa naplní pohár trvácnosti a jednoducho sa v ňom pretrhne vlákno, bude vymontované a navždy sa bude pasívne túlať po smetiskách zaplnených neskonale hlúpymi zbytočnosťami, ktoré boli zaobstarané buď pre radosť, alebo už doslúžili a stali sa nepotrebné pre majiteľov vyžadujúcich stopercentnú oddanosť a výkonnosť.

_oči si ho nevšímajú a tak upadá do letargie. Kúsok nad ním sa začína cez čiernu tkaninu drať zvuková vlna. K nej sa pridáva ďalšia, stretávajú sa, snažia sa zladiť, až pokým nevytvoria presne naplánovanú, v hlave génia umenia vytvorenú harmóniu, pri ktorej srdce poskočí a mozog ovládajúci oko nesledujúce zelené svetielko, ucho vnímajúce zvuk, ruku slastne hladkajúcu čierny hodváb sa poteší.

:.Obskúrnosť.:

_nemusí sa veľmi namáhať, všetko sa preráža na povrch samo. Je to ešte čerstvý a malý vryp do jeho sivej hmoty. Spomienka zažiari, vytvorí si tenučký pás bieleho svetla a začne sa premietať. Telá, ruky, dych, vôňa. Potajme sa začne formovať do súvislej podoby, nič však neprezradí. Ona a jej podobné sa radi skrývajú v zákutiach, predierajú sa labyrintom bez svetla, popretkávajú vďaka svojej moci ďalšie neuróny, putujú ďalej a usadia sa na miestach, často nekorešpondujúcich s logikou. Tam sa z času na čas samé od seba rozžiaria a zabodnú dýku do emocionálnej lokality ich bydliska, nazývanej srdce.

_bezmenná tichá rieka s jedinou živou vlnou pokojne plynie ďalej a snaží sa, aby si to nikto nevšimol. Je jasné, čo to tam na jej bahnitom voňavom brehu spoza stromov vykúka. Túžba, tancujúca nad hýbajúcim sa plameňom. Pomaly sa blíži zarasteným chodníkom ku brehu, ponorí nohu do vody, ale horí naďalej. Hýbe sa v rytme hrajúcom priamo z pekla, pozerá sa na hladinu rieky, obdivuje svoju krásu, ale nevie odolať. Pomaly sa podvolí, ponára sa nižšie a zhasne. Nezostalo po nej ani stopy, rieka plynie ďalej, akoby sa nič nestalo.