pod vplyvom

_dovnútra hodené tabletky paralenu sa už rozpustili a kolujú mi v žilách, na červenej riečke sa mojim vnútrom plavia a sledujú zvnútra obloženie tepien, niektoré už možno aj žíl. Dávajú stop-signály mozgu, nech uvrhne srdce do pomalšieho pumpovania a telo nech sa zloží do niečoho mäkko teplého. Všetko je zrazu také pomalé.

_tak tu sedím, cez žalúzie sa snažia dostať do izby posledné svetelné lúče vyslané z už krvavo červeného kotúča padajúceho samovoľne pod obzor. Dráždia mi oči, ktoré sa zatvárajú, najprv len občas nachvíľu, potom začínajú byť zatvorené častejšie a na dlhší časový úsek. Ale treba dokončiť svoju misiu, prekonať prosby tela, ktoré sa uvoľňuje na stoličke, snažiace sa uložiť do polohy vhodnej na spanie.

_k duševnej úplnosti mám strašne ďaleko, tak ako má dokonalá večnosť ďaleko a blízko k celkovému uskutočneniu. Chýbajúce elementy sa snažím hľadať, pozbierať si ich do košíka harmónie, akosi však ostáva nenaplnený. Čierne labute sa plavia po mŕtvom ramene, tak túžim nachvíľu stať sa jednou z nich, vnímať prírodu z naturálneho hľadiska a neuvedomovať si záťaže tejto reality.

_cimbalový hluk sa prediera priestorom, hromadia sa vo mne protichodnosti. Túžba vzdať Bohu vďaku za to, čo mi je umožnené, čo posúva životnú cestu tým správnym smerom, zároveň veľký otáznik, kam to všetko vedie, prečo sa to deje. Len tak sa prevteliť do vzduchu a sledovať ten nikdy nekončiaci kolobeh z inej perspektívy, vniesť do vnútorného chaosu jednotu, a zistiť, odpoveď na otázky začínajúce slovom „prečo.“ Nič z tohto sa nepodarí, ostanem len blúzniť pod vplyvom 3 tabletiek, lebo dve sú málo a štyri príliš. Ťažoba padá na moju hlavu, nemám energiu na prevteľovanie sa. Tak tu ostávam.