antiprednáška

_veď vám nie je rozumieť. Podivné zvuky vydávate. Artikulujete, možno zbytočne, možno aj nie, ale cieľu vyjadriť sa explicitne to veľmi nepomáha. Banálna formulácia ideí je takmer netolerovateľná a vaša snaha o transparentnú argumentáciu je skutočne trápna. Nejde vám to, tak sa nepokúšajte.

_prerušovanie môjho monológu, práve uprostred najdôležitejšej repliky je potrestania hodné, ale vo svojej veľkodušnosti a srdečnosti vám dám ešte jednu šancu, predtým, ako bude trest vykonaný. Ja rozhodnem kedy, kde a ako. Vy sa tam dostavíte a poddáte sa. Z toho je úplne jasné, že ja mám ťažšiu úlohu v tejto situácii. Ale znášam ju hrdinsky a ani si nežiadam obdiv. Buď vzíde z vašich pomalých mozgov sám, aj keď moje pochybnosti o tejto vašej schopnosti sú opodstatnené, alebo sa vám nedostaví, čo ma vôbec neprekvapí, keďže stupeň vývoja vo vašom prípade nepokročil veľmi ďaleko. Ba, mohol by som podotknúť, že zastavil ešte pred stredom cesty smerujúcej k nedosiahnuteľnému cieľu, ktorý zdolaný samozrejme nebude. Bolo by predsa rúhanie propagovať zvláštnu myšlienkovú bázu hlásajúcu niečo podobné.

_som rád, že ste sa utíšili a využili tú možnosť počúvnuť, čo sa snažím povedať, kým vetry vejú a odnášajú všetky naokolo vyslovené slová. Reč ako základný dorozumievací prostriedok totiž neexistuje. Jej bytie je nedokázateľné, keďže už dva súdy nemusia vyústiť do jediného úsudku a cesta k nemu môže byť ihneď znegovaná do opozitnej formy. Keď sa aj dostaneme k úsudku, ten môže byť na základe všeobecných vedomostí, či našej viery, podloženej, či nepodloženej, vyvrátiteľný, popierateľný a odvrhnutý.

_má teda snaha vysloviť vlastnú myšlienku, aplikovať teóriu endogénneho monológu v exogénnej praxi, či vyjadriť slovami senzuálne vnemy, vôbec nádej prežiť v dnešnom svete? Možno by používanie holých nerozvitých súdov, v ktorých nemožno hľadať homonymitu, stálo za to, aby bolo vyskúšané. Lebo extrémna forma uplatnená podľa hesla „mlčať je zlato“ by sa mohla zdať zvláštna a odporuje heslu druhému „zlatá stredná cesta.“ Keďže v oboch sa skloňuje jedno slovo, mal by byť povšimnutý význam oboch súdov, ktoré síce môžu byť vyvrátené nahradením podmetu, či prísudku využívajúc sylogizmus, ale predstavme si možnosť, že nič také sa nestane. Teda veta „nemlčme, buďme ticho“ možno nie je nelogická, ani zlá, ale skrýva v sebe istú tajomnosť, „čo teda budeme robiť?“ Smerovanie ľudskej existencie je predstaviteľné ako bludisko bez chodbičiek, nezaťažujme sa otázkami ohľadne nezvukovosti.

_navrhujem vám teda, poslucháči a čitatelia, aby sme písali a hovorili jednoducho a zrozumiteľne. Akékoľvek slová, ktoré by mohli byť pochopené inak, je treba ihneď vysvetliť, ak je dostupné, podložiť dôkazmi, hmotnými aj abstraktnými, mať po ruke slovníky výkladové, prekladové, odkladové a ukazovať, ozrejmovať. Buďme jednoduchí a struční, jednovýznamoví a jasní, lebo „v jednoduchosti je krása.“