Niečo je tam dolu,
Nemá už vlastnú vôľu.
Leží tam tak tvrdo,
Rozrezané má hrdlo.
Tam zdola ide hnitie,
Z vlka vychádza vytie,
K mesiacu sa modlí,
Nejaké pochúťky by mu bodli.
Spod zeme vychádzajú pachy,
Nezakryjú ich ani kvety ani machy,
Leží tam a hrnú sa tam muchy,
Žiadny strach, žiadne vzruchy.
Spod povrchu ide smrad
Miesto plné krvi, plné zvád
Leží tam dačo bez duše,
Pri ňom vlk, do ucha ho kúše.
Tam dolu je niečo,
Smrdí horšie ako lečo,
Na spánkoch zaschnutá krv,
Nažere sa ten, kto príde prv.
To miesto našli už aj hladné supy,
Podľa smradu by ho našiel aj tupý,
Pochutia si a možno aj grgnú,
Po jedení ho do priekopy drgnú.
Bude to tam ešte dlho páchnuť,
Ani dážď to nedokáže spláchnuť,
Akokoľvek silný vietor bude duť,
Tak príjemný večer a dobrú chuť.
17 decembra 2006
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
Vyj, vyj, daj to prec ale stale mi viac voni tvoja neversovana tvorba ;)
hlavné je, že aspoň časť z nej Ti voní viac ako tá zdochlina v básni
preto zdochliny zakopavame...
a ked ich nahodou objavime, tak to tak vyzera...ble,co..:D
Betty, máš pravdu. ale vieš, žijúci v prírode aj zomrú v prírode a ona si s nimi poradí :)
počuj, máš depky?
germa, občas mávam, ale keď som písal toto, tak som mal úplne veselú náladu ... nesrší z toho humor? :)
Zverejnenie komentára